Stále prebiehajú diskusie týkajúce sa zníženia vekových hraníc jednotlivých zodpovedností. V oblasti trestného práva posledný pokus o zníženie trestnoprávnej zodpovednosti bol v roku 2016. V rámci prijatia zákona č. 250/2016 Sb., o odpovědnosti za přestupky a řízení o nich zas došlo k diskusii ohľadom zníženia zodpovednosti za priestupky a súčasného stanovenia hranice odlišnej od trestnoprávnej. Zástancovia pre zníženie jednotlivých vekových hraníc argumentujú modernizáciou spoločnosti, nárastom druhov kriminality  a faktorov ovplyvňujúcich rozumovú a mravnú vyspelosť. Naopak odporcovia uvádzajú, že kriminalita nemá stúpajúca tendenciu, v prípade zakotvenia rozdielnych vekových hraníc by došlo k neucelenej právnej úprave apod. Nepopierateľným faktom je, že existujú osoby mladšie ako 15 rokov, ktoré sú rozumovo a mravne vyspelé. Z tohto uhla pohľadu by sa zníženie vekových hraníc javilo viac ako žiadúce. Pri zmene právnej úpravy však treba myslieť na jedno. Znížením vekových hraníc jednotlivých zodpovedností ako trestnoprávnej, tak i zodpovednosti za priestupky, by mala byť prijatá taká právna úprava, aby dopadala na osoby, ktoré sú rozumovo a mravne vyspelé a zároveň poskytla ochranu osobám, ktoré potrebný stupeň rozumovej a mravnej vyspelosti nedosiahli. V trestnom práve by riešením bolo zavedenie obligatórneho skúmania rozumovej a mravnej vyspelosti u osôb so zníženou vekovou hranicou. Tzn., že pokiaľ by sa hranica posunula na 13 rokov veku, obligatórne by sa skúmali osoby od 13 do 15 roku veku. Nad 15 rokov veku by skúmanie zostalo fakultatívne, tak ako je tomu dnes. V správnom trestaní by sa táto úprava mohla javiť ako problémová. Problémom je, že rozumová a mravná vyspelosť nie je obligatórnym znakom priestupku (v trestnom práve je obligatórnym znakom previnenia) a predstavuje len pomocné kritérium pri ukladaní trestov. Ak by sa však hranica zodpovednosti mala znížiť, je na uvážení, či by nebolo vhodné rozumovú a mravnú vyspelosť u takto znížených osôb stanoviť obligatórne a v prípade pochybností by došlo k jej skúmaniu. Čo sa týka jej obligatórneho skúmania u takto znížených osôb, je však otázne, či z hľadiska závažnosti priestupkov je toto obligatórne skúmanie nutné. Bol by vôbec správny orgán ho zabezpečiť? Resp. je správny orgán kompetentným túto rozumovú a mravnú vyspelosť posúdiť? Preto je stále pre mňa otázne, aká právna úprava v správnom trestaní pri znížení vekovej hranice, by bola tou ideálnou.